V úvode je spomenutá veľmi pekná myšlienka Johanna Keplera, ktorý porovnáva dôležitosť Pytagorovej vety a zlatého rezu. Zatiaľ čo pytagorovu vetu sa však žiaci učia na základnej škole, pojem zlatého rezu ostal v úzadí a zmizol z učebných osnov. V histórii má však nenahraditeľné miesto – a to nielen v matematike.

Najstaršie odkazy na praktické využitie zlatého rezu boli nájdené v staroveku. Rhindov (Ahmesov) papyrus (cca 1788 – 1580 p. n. l.) tvrdí: „ V pyramídach je ukrytý tajomný kvocient nazvaný seqt.“ Možno sa jedná o zlatý rez (16). Pytagoras a jeho škola si za svoj znak vybrali päťcípu hviezdu – pentagram (str. 40). Aj Platón vo svojom spise Timaeus spomína zlatý rez a považuje ho za veľmi dôležitý pre matematiku a fyziku (6). Euklides zhrnul poznatky svojich predchodcov. Vo svojich Základoch uvádza nasledujúcu úlohu: „Rozdeľte danú úsečku na dve nerovnaké časti tak, aby štvorec zostrojený nad väčšou časťou mal rovnaký obsah ako obdĺžnik, ktorého jedna strana má dĺžku menšej časti a druhá má dĺžku celej úsečky.“ Riešením je práve zlatý pomer, ktorý Euklides (cca 340 – 287 p. n. l.) označuje ako „delenie úsečky vo vonkajšom a vnútornom pomere“ (5).

Zlatý rez sa opäť objavuje až v období renesancie – bol pomenovaný ako „božský pomer“ (divina proportio). Nájdeme ho na rôznych obrazoch (Posledná večera od Leonarda da Vinciho), v architektúre (Notre-Dame v Paríži) a v dizajne (hudobné nástroje). Luca Pacioli vydal v roku 1509 pojednanie nazvané „O božskom pomere“ (De divina proportione) s ilustráciami Leonarda da Vinciho. Nemecký maliar Albrecht Dürer vo svojom spise z roku 1528 rozvinul teoretické problémy náuky o proporciách. Aj tam sa stretávame so zlatým rezom úsečky a obdĺžnikov (2).

Názov „zlatý rez“ alebo „zlatý pomer“ sa začal používať až v 19. storočí. Nemecký fyzik, psychológ a filozof Gustav Theodor Fechner premeral niekoľko stoviek obrazov z rôznych európskych múzeí a dospel k názory, že prítomnosť zlatého rezu sa nedá potvrdiť. Jeho výsledky potvrdil Dr. Miroslav Tyrš, ktorý s mravčou presnosťou premeriaval antické sochy a stavby, ale zlatý rez nenašiel (5).

Nová doba spojená s rozvojom nových matematických disciplín vymedzila zlatému rezu uzavreté miesto v rámci matematiky. Aj dnes má zlatý rez praktické využitie v architektúre, planimetrii, stereometrii,...